Kapitola 6: DNA, ktorá v tebe tepe
„Každému je však daný prejav Ducha na spoločný úžitok.“
– Apoštol Pavol (1. Korinťanom 12:7)
V každej jednej bunke tvojho tela – či už je to bunka na špičke tvojho malíčka, v tvojej pečeni alebo v očnej sietnici – sa nachádza kompletný genetický kód. V molekule DNA s dĺžkou približne dva metre, zbalenej do mikroskopického bunkového jadra, je zapísaná celá informácia o tom, ako postaviť celého človeka.
Bunka na tvojom malíčku nepotrebuje každé ráno telefonovať do mozgu: „Dobrý deň, som kožná bunka, ako mám dnes fungovať?“ Všetko, čo potrebuje, má zapísané v sebe od chvíle počatia. Napriek tomu nefunguje izolovane: je napojená na krvný obeh, prijíma kyslík a živiny, reaguje na nervové signály a spolupracuje s miliardami susedných buniek.
A teraz prichádza hlboká duchovná analógia: Keď si uveril v Ježiša Krista a prijal Svätého Ducha, nestal sa z teba len pasívny člen klubu s kartičkou v peňaženke. Do tvojho vnútra bol vložený sám Boží život a Duch.
Apoštol Peter píše, že sme sa stali „účastníkmi božskej prirodzenosti“ (2Pt 1:4). To znamená, že život, moc, láska a charakter Ježiša Krista nie sú niekde ďaleko za oblakmi, ani nie sú vyhradené pre troch vyštudovaných kňazov na fare. Tento Kristov život tepe priamo v tebe.
Prečo potom toľko kresťanov sedí v laviciach s pocitom totálnej bezmocnosti a duchovného vyhorenia? Prečo 90 % ľudí v cirkvi čaká, že všetko za nich urobí pastor?
Pretože sme uverili najväčšej lži inštitúcie: lži o tom, že ty sám nemáš čo ponúknuť.
Tradičný cirkevný systém má na túto lož premyslenú odpoveď, ktorá znie presvedčivo:
„Nemôže predsa každý len tak vyučovať, modliť sa za chorých alebo viesť spoločenstvo! Na to treba roky teologického štúdia, biskupskú vysviacku alebo oficiálnu licenciu od cirkvi. Keby sme dovolili každému človeku z ulice uplatňovať duchovné dary, skončilo by to teologickými bludmi, fanatizmom a duchovnou pýchou. Duchovná služba patrí do rúk povolaných a vyškolených odborníkov.“
A táto námietka má v sebe viac než zrnko múdrosti. Vzdelanie a duchovná príprava naozaj niekoho chránia pred bludmi – dejiny cirkvi sú plné príkladov, keď sa nadšenie bez rozlišovania zmenilo na sektu s vlastným, súkromným výkladom Písma. Nikto rozumný nechce, aby v spoločenstve vyučovali nezrelí ľudia s nebezpečnými výkladmi. Táto obava je legitímna.
Lenže liek, ktorý inštitúcia zvolila, zabil pacienta. V snahe zabrániť chybám úplne paralyzovala celé telo.
Polož si jednoduchú otázku: Koľkí z dvanástich Ježišových apoštolov mali vyštudovanú teologickú fakultu v Jeruzaleme? Ani jeden! Boli to rybári, mýtnici a obyčajní remeselníci z Galiley. Keď ich židovská veľrada v Skutkoch apoštolov (Sk 4:13) vypočúvala, žasla nad ich odvahou, pretože „zistili, že sú to ľudia neučení a prostí (agrammatoi kai idiótai) – a spoznali na nich, že boli s Ježišom.“
Kvalifikáciou pre službu v Kristovom kráľovstve nie je papier z univerzity. Je to prítomnosť vzkrieseného Krista v tvojom živote.
Prečo tu nie sú lídri na to, aby robili všetko
V 4. kapitole Listu Efezanom sa nachádza jeden z kľúčových textov celej ekkleziológie. Pavol v ňom píše o tom, prečo vzkriesený Kristus obdaroval spoločenstvo:
„A on dal jedných za apoštolov, iných za prorokov, iných za evanjelistov, iných za pastierov a učiteľov, na vystrojovanie svätých na dielo služby, na budovanie Kristovho tela...“ (Ef 4:11–12)
Pozrime sa na to dôkladne cez lupu gréckeho textu.
V 11. verši vidíme zoznam služobných darov. Zaujímavosťou je, že kým apoštoli, proroci a evanjelisti majú každý svoj vlastný člen (tús men... tús de... tús de...), pri pastieroch a učiteľoch je použitý jeden spoločný člen: tús de poimenas kai didaskalús. Mnohí biblisti preto upozorňujú, že tu nejde o päť oddelených úradov, ale o štyri kategórie, kde pastier a učiteľ tvoria nerozlučnú dvojicu: pastier bez učenia nevie ovce nakŕmiť a učiteľ bez pastierskeho srdca produkuje chladnú akademickú teóriu.
A aký je jediný cieľ týchto darov? Verš 12 hovorí: na „vystrojovanie svätých na dielo služby“!
V gréčtine je tu použité fascinujúce slovo: katartismos. V starovekej medicínskej gréčtine (napríklad u lekára Galéna či Hippokrata) bolo slovo katartismos technickým termínom pre nápravu vykĺbeného kĺbu alebo zrastenie zlomenej kosti! Keď si človek vykĺbil rameno, lekár urobil katartismos – napravil kosť do správnej polohy, aby ruka znova mohla voľne fungovať a hýbať sa. V bežnom živote sa to isté sloveso (katartizó) používalo pre opravu a zašívanie rybárskych sietí (Marek 1:19: Jakub a Ján na lodi „naprávali siete“).
Rozumieš, čo to znamená pre vedenie cirkvi? Apoštoli, proroci, evanjelisti, pastieri a učitelia nemajú robiť dielo služby za ostatných! Ich jedinou úlohou je katartismos – naprávať kĺby tela, zašívať potrhané siete a uschopňovať obyčajných veriacich, aby každý z nich mohol slúžiť!
Predstav si futbalového trénera. Vybieha tréner počas zápasu na trávnik a strieľa góly sám, kým jedenásť hráčov sedí na lavičke a tlieska mu? Keby to urobil, bol by na smiech. Úlohou trénera je trénovať hráčov, aby góly strieľali oni.
V modernej inštitúcii robí pastor presne túto šialenosť: vybehne na trávnik, kope rohy, chytá v bráne, strieľa góly a po zápase sa sťažuje, že je vyčerpaný a nikto mu nepomáha. A deväťdesiat percent zboru sedí na tribúne a kritizuje jeho výkon.
Biblický líder je ten, kto uvoľňuje dary v druhých. Ak po piatich rokoch tvojho vedenia ľudia okolo teba nevedia sami vyučovať, modliť sa za chorých a lámať chlieb, niečo v tom vedení nefunguje, ako by malo. To nemusí byť len tvoja osobná vina – možno len robíš presne to, čo ťa naučil systém, v ktorom si sám vyrastal, a nikto ťa nikdy neučil inak. Ale presne v tomto bode sa dá niečo zmeniť: v momente, keď si to všimneš, môžeš prestať robiť všetko sám a začať vychovávať dospelých synov a dcéry namiesto závislých detí.
Poriadok stavby domu
V 1. liste Korinťanom 12:28 čítame ďalší text, ktorý si mnohí vysvetľujú ako hierarchický rebríček hodností:
„A Boh ustanovil v cirkvi po prvé apoštolov, po druhé prorokov, po tretie učiteľov, potom divy, potom dary uzdravovania, pomoci, spravovania, rôzne druhy jazykov.“
Mnohí autoritárski vodcovia tvrdia: „Vidíte? Apoštol je prvý – má najvyššiu hodnosť! Prorok je druhý, učiteľ tretí a vy dole s darom pomoci ste až na konci.“
Lenže Pavol nepíše vojenskú hierarchiu. Píše chronológiu a funkčný poriadok pri stavbe domu!
V 1. Korinťanom 3:10 Pavol sám vysvetľuje svoju metaforu:
„Podľa Božej milosti, ktorá mi bola daná, ako múdry staviteľ som položil základ a iný na ňom stavia.“
Keď staviaš dom, čo urobíš ako prvé? Zavoláš maliara, aby vymaľoval steny na bledožlto? Donesieš nábytok? Nie! Ako prvé musí prísť bager, vykopať základy a naliať betón. To je úloha apoštola (prvé): priniesť evanjelium na panenskú pôdu, položiť neotrasiteľný základ, ktorým je Ježiš Kristus, a spojiť ľudí do tela.
Čo prichádza ako druhé? Prichádza architekt so zameraním a vodováhou. To je úloha proroka (druhé): priniesť Boží pohľad, odhaliť skryté motívy srdca, ukázať správny smer a varovať pred trhlinami.
Čo prichádza ako tretie? Prichádzajú murári a tesári, ktorí ťahajú múry podľa plánov. To je úloha učiteľa (tretie): vysvetľovať Písmo, upevňovať pravdu v mysliach ľudí a učiť ich prakticky žiť novú realitu.
A až keď stojí dom, prichádza na rad zariadenie, starostlivosť, dary pomoci, uzdravovania a praktická služba. Nejde o to, kto je dôležitejší! Základ v zemi nie je „lepší“ než strecha nad hlavou. Bez strechy ti do domu naprší a bez základu ti dom spadne pri prvej búrke. Je to dokonalá funkčná súhra tela.
Dary Ducha nie sú tvoje súkromné hračky
V 1. Korinťanom 12 Pavol vymenúva pestrú paletu darov milosti (charismata):
- Slovo múdrosti a slovo poznania
- Viera a dary uzdravovania
- Pôsobenie mocných činov a proroctvo
- Rozlišovanie duchov
- Rôzne druhy jazykov a výklad jazykov
V mnohých charizmatických a letničných kruhoch sa z týchto darov stal duchovný Disneyland. Ľudia sa predháňajú v tom, kto má „väčšie pomazanie“, kto zažil dramatickejšie videnie a kto hlasnejšie hovorí jazykmi. Dary sa stali nástrojom na nafukovanie vlastného duchovného ega.
Pavol však začína celú pasáž jednou jedinou vetou, ktorá seká pýchu pri koreni:
„Každému je však daný prejav Ducha na spoločný úžitok (pros to symferon).“ (1Kor 12:7)
Grécky výraz symferon znamená „to, čo prináša osoh celku“, „to, čo prospieva všetkým“.
Duchovný dar nie je medaila za zásluhy. Nie je to tvoja súkromná hračka na doma. Duchovný dar je nástroj služby pre tvojho brata a sestru. Ak máš dar uzdravovania, ten dar nie je pre teba – je pre človeka s rakovinou alebo chronickou bolesťou. Ak máš dar slova múdrosti, ten dar nie je na to, aby si vyzeral múdro – je na to, aby zachránil manželstvo tvojich priateľov, ktoré sa práve ocitlo v slepej uličke.
A apoštol Peter to v 1. Petrovom liste 4:10 uzatvára s úžasnou priamosťou:
„Podľa toho, ako každý prijal dar, slúžte si ním navzájom ako dobrí správcovia mnohotvárnej Božej milosti.“
Si správcom Božej milosti. V tvojom obdarovaní a charaktere je vložená konkrétna časť Božej dobroty, ktorú nemá nikto iný v celej miestnosti. Ak svoj dar nerozbalíš a nepoložíš na spoločný stôl, celé spoločenstvo zostane chudobnejšie.
V inštitucionálnom modeli sa „duchovná služba“ takmer vždy scvrkne na tri viditeľné veci: držať mikrofón na pódiu, hrať v kapele alebo počítať zbierku. Ak nemáš rečnícke schopnosti ani hudobný sluch, systém ti nevedomky naznačí, že tvojou jedinou úlohou je sedieť v lavici, tlieskať a financovať aparát.
Nový zákon však pozná úplne inú škálu. Apoštol Pavol v zoznamoch darov uvádza aj dary, ktoré náboženská elita často prehliada: dar pomoci (antilémpsis – doslova podať záchrannú ruku, zachytiť padajúceho) a dar praktického milosrdenstva.
Pozri sa, ako vyzerá Kristovo telo v skutočnom živote:
Keď automechanik v sobotu dopoludnia v montérkach bezplatne opraví staré auto rodine v núdzi, aby otec mohol voziť postihnutého syna na rehabilitácie, je to rovnako posvätná Božia služba ako kázanie apoštola.
Keď žena navarí veľký hrniec teplej polievky a prinesie ju k dverám susedov, kde obaja rodičia ležia s horúčkami a nevládzu vstať k deťom, v tej polievke sa zhmotňuje Kristovo milosrdenstvo.
Keď niekto dokáže o polnoci zdvihnúť telefón a dve hodiny trpezlivo počúvať zúfalého kamaráta bez toho, aby ho zasypával lacnými náboženskými frázami, je Kristovým uchom a náručou.
Ježiš neumýval učeníkom nohy symbolicky. Tie nohy boli špinavé od prachu galilejských ciest, páchli a potrebovali studenú vodu a hrubé plátno. Najsilnejšie dary Ducha Svätého málokedy stoja pod reflektormi. Voňajú poctivou prácou, benzínom, jedlom a tichou, nezištnou vernosťou.
