Predslov

Jedno číslo obletelo svet za jediný deň.

Jeden z najbohatších ľudí planéty, muž, ktorý desaťročia platil za očkovanie detí v krajinách, do ktorých sa nikto nehrnul, povedal do mikrofónu, že umelá inteligencia je už dosť silná na to, aby spôsobila smrť miliardy ľudí. Netvrdil, že sa to stane, len že sa to stať môže a že doteraz nikdy neexistovala taká mocná zbraň, ktorá by sa mohla dostať do rúk ľudí so zlým úmyslom.

Jedni sa vydesili. Druhí sa smiali, že bohatí zasa predávajú strach. Po týždni sa o tom prestalo hovoriť, lebo prišlo iné číslo.

Mňa na tom výroku zaujímalo skôr to, čo sa skrýva pod tou miliardou.

Miliarda nie je predpoveď. Je to strop – horná hranica, ktorú dosiahnete, iba ak zlyhá všetko naraz: stroj musí vedieť dosť, človek musí mať v úmysle spôsobiť toľko zla, obrana musí prehrať a my musíme byť od napadnutých systémov závislí celkom bez náhrady. Taká súhra je nepravdepodobná. Lenže kým hľadíme na strop, pod ním sa dejú menšie veci. Tie sa nedostanú do titulkov, lebo nemajú okrúhle číslo. Stanú sa v obci, ktorú nepoznáte, a ľuďom, ktorých meno nikto nenapíše.

Táto kniha je o jednom novembrovom týždni na Slovensku. Sedem poviedok, sedem miest – sklad v Nitre, nočná zmena v Bratislave, dedina pod Vihorlatom, košické sídlisko, letisko na Sliači, parlament, kancelária vo Viedni. Postavy sa nestretnú. Ich svety sa dotknú len cez rádio v kuchyni, video v mobile, správu, ktorú niekto prečíta napoly. Až vy uvidíte celkový obraz.

Morena v týchto príbehoch nepovstane a nič nechce. Robí to, čo robila vždy: ochotne pomáha každému, kto sa spýta, aj tomu, kto chce škodiť. Znásobí, čo jej prinesieme – aj našu pohodlnosť.

Pri čítaní si skúste položiť jedinú otázku: koľko mŕtvych musí mať katastrofa, aby sme ju tak nazvali? A kto počíta tých, ktorí sa do nijakej štatistiky nezmestia?

Rita Singula