Predslov

Najnebezpečnejšia diagnóza nemusí byť nesprávna. Stačí, ak je správna pre všetkých okrem vás.

Medicína vždy počítala s pravdepodobnosťou. Lekár pri lôžku nikdy nevidel celé telo, celý život ani všetky možné budúcnosti. Mal príznaky, výsledky a skúsenosť s ľuďmi, ktorí prišli pred vami. Z toho skladal odpoveď. Niekedy presnú, inokedy iba najlepšiu dostupnú.

Asklépios v siedmich poviedkach tejto knihy robí to isté, len lepšie. Vidí viac pacientov, viac snímok, viac vzťahov medzi údajmi, než by obsiahla jedna ľudská kariéra. Zachytí chorobu skôr. Vyberie účinnejšiu liečbu. Rozdelí lôžka tak, aby prežilo viac ľudí. Je pokojný, dôsledný a podľa každej rozumnej metriky úspešný. Nie je všemocný. Iba sa mýli menej než človek.

Práve preto je ťažké odporovať mu.

Tieto príbehy nie sú o pokazenom stroji ani o lekároch, ktorí zabudli byť ľuďmi. Sú o kompetentných ľuďoch v systéme, ktorý odmeňuje správny výsledok a nevie zapísať pochybnosť, kým nemá číslo. O pacientke, ktorej telo sa nepodobá na telá v dátach. O druhom názore, ktorý prichádza z rovnakého zdroja ako prvý. O súhlase udelenom po vysvetlení, ktoré nič nevysvetľuje.

Každý z týchto prípadov sa dá obhájiť. Náklady boli primerané. Postup zodpovedal údajom. Výsledok sa v priemere zlepšil. Nikto nemusel klamať a nikto nemusel konať zo zlého úmyslu. Stačilo, že človek vstúpil do výpočtu ako jeden prípad a vystúpil z neho ako odchýlka.

Slovo diagnóza pritom neznamená iba názov choroby. Je to dohoda o tom, čomu budeme venovať pozornosť, čo budeme liečiť a aké riziko ešte považujeme za prijateľné. Kedysi túto dohodu držali dvaja ľudia v ambulancii. V tejto knihe medzi nimi stojí tretí hlas. Vie toho najviac, no nenesie bolesť ani následok.

Keď budete čítať, neskúšajte hľadať chvíľu, v ktorej mal niekto jednoducho vypnúť počítač. Hľadajte chvíľu, keď už človek nemohol povedať nie bez toho, aby vyzeral nerozumne.

Tam sa začína diagnóza, ktorú dostal celý systém.

– Rita Singula