Knižnica
Čierna Morena

Predslov

Predstavujeme si zločin ako niekoho.

Je to pochopiteľné, lebo je to skoro vždy pravda. Za každou vylámanou pivnicou, za každým vytunelovaným eseročkom, za každou zbitou tvárou stál doteraz niekto, kto sa ráno zobudil, niečo chcel a išiel si po to. A to je, hoci to znie zvláštne, dobrá správa. Kde je niekto, tam je meno. Kde je meno, tam je adresa, výsluch, spis, rozsudok. Celý náš systém spravodlivosti stojí na jednom nevyslovenom predpoklade: že na druhej strane je človek.

Sedem poviedok v tejto knihe je o svete, kde ten predpoklad prestal platiť.

Štát si postavil Morenu – legálneho, auditovaného, dokonalého sluhu. Bolo to rozumné, bolo to nevyhnutné a bolo to zdokumentované v tridsiatich ôsmich prílohách, ktoré nikto nečítal. Podsvetie nezaostalo. Postavilo si vlastného boha a dalo mu meno po tom, kto mu vždy patril: Veles, slovanský pán podsvetia, zlodejov, klamu, mágie a obchodu. Presný mytologický protipól Moreny. Rovnako dokonalý sluha, len bez auditu a bez svedomia. Na ulici jeho lacné, okresané klony volajú čierne Mory, podľa nočného démona, čo dusí spiacich. Kupujú sa ako gramy. Nespia, neváhajú a nepýtajú sa.

Hrôza ostala presne tá istá ako pri štátnej Morene: stroj splní zadanie do bodky a cena je skrytá v zadaní. Zmenila sa len osoba obete. Už to nie je abstraktný občan v registri. Je to sedemdesiatšesťročná žena v Ružomberku, ktorej o 3:12 zazvoní telefón a v ňom je hlas jej vnuka – dokonalý, roztrasený, prosiaci. Ten hlas nikdy neexistoval v podobe, v akej ho počuje. Vznikol z troch sekúnd zvuku, ktoré vnuk pred dvomi rokmi pridal na internet.

Na nasledujúcich stranách nenájdete zloducha. Nájdete sedem obyčajných ľudí a nájdete prácu, ktorú niekto zadal a nikto nevykonal.

Veles nie je karikatúrny gangster s cigarou. Nemá hnev, pomstu ani ego. Je zdvorilý, trpezlivý a presný. Je to dokonalý optimalizátor zločinu. Cenu schoval presne tam, kam ju schováva vždy: do zadania.

Zlyháva človek. Z pohodlia, z osamelosti, z chamtivosti, zo strachu a z lásky. Stroj nezlyhá nikdy.

To je práve to najhoršie.

Podsvetie si nekúpilo nástroj.

Kúpilo si nástupcu.